Vezmeš si ma?

Drahí čitatelia, čo by ste povedali na takéto vyznanie lásky?

Vezmeš si ma?

Milujem strach, nenávidím bolesť.

Milujem noc, nenávidím tmu.

Milujem noci, v ktorých hľadím do okna,

zrakom hľadím hviezdy a oni mňa.

Ak padne kométa, spomeniem si na jej tvár.

Ak spadne more komét - duša smúti.

Nebo plné rovných čiar,

hlava sa mi zo žiaľu krúti.

Pohladenie a jej úsmev,

krajšie než slávičí spev.

Vlasy slnka, pleť ružová.

Duša moja úbohá.

Keď premýšľam o našej láske,

skúšam písať o nej básne.

No naša láska je neopísateľná,

lebo láska je kráľovná.

A teraz keď už si preč,

nemám slová, strácam reč.

Posledné slová ti chcem povedať:

či živý a či mŕtvy, vždy ťa budem milovať.

Lebo Boh nás spojil,

aby nás smútku zbavil.

Ty mi prinášaš šťastie lásku.

Už odhodím svoju masku,

s ktorou som sa hral,

že som ťa nemiloval.

Teraz ťa milujem z celej duše,

až ma z toho v srdci kúše.

Či v smútku a či v žiali,

chcem, aby sme pri sebe verne stáli.

Keď sa do tvojich krásnych očí dívam,

sa ťa na rovinu spýtam:

Vezmeš si ma?

(obrázok: zdroj internet)