Augustová čerešňa
Jar utiekla
s májom v rukách,
u Nemcov
skončili naši muži v putách.
Rana sa nezahojila,
už sa otvára,
my zomierame, vláda
nepomáha.
Prvý a či
posledný? Padne i ďalší?
Ten boj
o víťazstvo a moc,
keď deň nechce byť
krajší
v tú
najtajomnejšiu noc.
V tú noc, keď
slza blčí, nie radosť
a falošným
kanálikom steká po tvári.
To je tá výčitka
a urazená hrdosť.
No nie je to
najtajnejší sen, tak sa netvári.
V tichom zátiší
vlasy z hlavy si trhá,
zamyslený pohľad,
už padá, klesá ...
Je ticho, zlosyn
drahým časom nemrhá.
Druhá strana je naň
hrdá, plesá.
Ó, moja predrahá
vlasť. Muži ideme!
Sťa vlna
z mora, zaútočme i my!
Nech netečú naše
slzy bolesti, nech hrdí prídeme!
My nie sme sluhami,
ani tými zlými.
Z neúspechu
druhých, so cťou a mocnosťou,
deti a ženy
nás vítajú s radosťou.
Toto je náš deň, to
nie je zlé, veru nie.
Toto je naše
národné povstanie!
(Neviem, čím to je, ale najviac ma bavia písať "národnostné" básne :) )
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára